Dušan Pohorelec hlavný tréner...

 

Zhodnotenie sezóny...

 

“Stanovený predsezónny cieľ bol šieste miesto. Tento cieľ sa nám podarilo splniť a pridali sme aj niečo navyše. Úvod sezóny bol z našej strany trošku rozpačitý a nebolo úplne jasné, že sa nám podarí pohybovať okolo spomínaných priečok. Som veľmi rád, že sa nám podarilo formu postupne vygradoval. Chlapci naberali hernú istotu a postupne sme nabrali smer k naplneniu našich cieľov.”

 

Ako sa Vám podarilo chlapcov motivovať a čo bolo hlavným dôvodom stupňovania formy ?

 

“Každú sezónu sa vytvorí nová partia chlapcov, prakticky sa zídu takmer tri ročníky. V úvode sa spoznávajú, tvoria sa vzťahy a chvíľku trvá, kým si to celé sadne. Každý prinesie do týmu niečo iné. Stretnú sa rôzne povahy a samozrejme aj spôsob trénovania sa postupne vylaďuje a mení. Juniorský hokej sa už trošku podobá tomu seniorskému. Tomu sa prispôsobuje aj letná príprava, aj tréningový proces a s ním spojené veci. Chvíľku vždy trvá, kým si toto všetko chlapci uvedomia.”

 

V tíme máte Alexa Mišiaka, ktorý by v jeho veku mohol hrávať ešte za dorast, pôsobil však v juniorke, kde sa stal najproduktívnejším hráčom Vášho tímu. Alex počas sezóny okúsil dokonca aj seniorský hokej. Ako zvládol túto situáciu, pendlovanie medzi rôznymi kategóriami ?

 

“Je to šikovný chalan, ako aj ostatní hráči. Má pred sebou ešte veľa roboty. V jeho veku nie je jednoduché si všetko v hlave utriediť,  predsa vekovo je ešte niekde inde. Myslím si však, že Alex má dobrú povahu a nerobí mu problém sa so situáciou vysporiadať. Nemal som pocit, že by mu robilo problém chodiť hore-dolu medzi rôznymi kategóriami.Sám som zvedavý, ako s tým do budúcna naloží a veľmi mu držím mu palce.”

 

Keď sa dostaneme k samotnému záveru základnej časti, skončili ste na siedmom mieste, čo znamenalo, že si v play off zmeriate sily s juniormi z HC Slovan Bratislava. Aké bolo hrať práve proti nim, je to klub s bohatou históriou a veľkým menom. Ako ste to vnímali vy a hráči?

 

“Ja som bol hlavne veľmi rád, že sme sa po tých nie veľmi úspešných rokoch do play off prebojovali. Chlapci s touto situáciou naložili veľmi dobre. Boli veľmi motivovaní, k čomu výrazne prispela aj mentálna koučka. Musím priznať, že som mal asi väčšie obavy, ako moji zverenci. Chlapci príkladne zabojovali a dokázali vyradiť tím, ktorý skončil po základnej časti na druhom mieste, tím ktorý nás v individuálnych štatistikách úplne prevalcoval. Som veľmi rád, že to dokázali a že sa zomkli.”

 

 

 

Nie nadarmo sa hovorí, že play off je iná súťaž...

 

“Celú sezónu sme na to chlapcov pripravovali. Play off je súťaž v súťaži. Každý doň ide s extra nasadením a motiváciou. Všetko je dôraznejšie a rýchlejšie. Postupne sme ich na to pripravovali a ja som veľmi rád, že ich to vôbec neprekvapilo, práve naopak, zhostili sa svojej úlohy veľmi zodpovedne.”

 

Trénujete juniorov, už sme spomínali, že táto kategória je pomyselnou hranicou medzi mládežou a mužským hokejom. Je možno tento výsledok odrazovým mostíkom k A-tímu Zvolena ?

 

“Ťažko povedať, či to chalani takto vnímajú, ale myslím, že áno, hlavne naši najstarší hráči. Mnohí z nich už rozmýšľajú, čo a ako bude ďalej. Premýšľajú, či majú šancu sa hokejom živiť alebo sa vydajú na cestu štúdia, alebo sa zaradia do bežného pracovného života. Ťažko povedať, či cítia šancu preraziť v A-tíme. Ja budem veľmi rád, ak dostanú šancu v príprave, nech sa ukážu a nech sa pokúsia presadiť. Nie je to jednoduché, ale nie je to ani nemožné .”

 

Niektorí hráči sa už v uplynulej sezóne zapojili do tréningového procesu A-tímu. Vnímali ste, že možno nabrali skúsenosti a preniesli  ich potom do juniorky?

 

“Vždy som bol rád, keď chlapci dostali túto možnosť. Tréneri si ich vyžiadali , či už kvôli zraneniam, alebo nižšiemu počtu hráčov na tréningu. Vždy nás to ako trénerov teší, presne kvôli tomu, že nasajú atmosféru a prenesú trošku profesionality aj do nášho tréningového procesu. Verím tomu, že nám to pomohlo. Naši hráči mali možnosť vidieť profesionálov, ich správanie a disciplínu na tréningu, či v kabíne a to je skvelá skúsenosť. Určite sa s nimi mohli aj porozprávať a vypýtať si cenné rady.”

 

V semifinále ste si zahrali proti tímu HK Nitra, ktorý bol počas celej sezóny lídrom tabuľky. Ako ste hľadali motiváciu v tejto sérii?

 

“Myslím si, že po vyradení Slovana Bratislava prišlo trošku uspokojenie,  čo nám uškodilo. Proti Nitre sme v základnej časti zahrali veľmi dobré zápasy. Neboli sme pripravení na to,že príde ďalší veľmi dobrý súper, možno ešte lepší ako Slovan Bratislava. Napriek tomu si myslím, že sme zahrali štyri veľmi náročné vyrovnané zápasy. Určite rozhodlo aj viac skúseností na strane Nitry.  Nitra pravidelne hrá o titul, či v žiackych alebo dorasteneckých alebo juniorských kategóriách a tieto skúsenosti  nám trošku chýbali. Verím, že teraz to pomôže aj nám. Zažili sme ťažký záver sezóny, rovnako aj dorast a z týchto skúseností určite môžme ťažiť v budúcich sezónach.”

 

Samotný záver a boj o tretie miesto proti juniorom zo Žiliny, veľmi nešťastné zápasy. Stav série bol síce 3:0 v prospech Vlkov, ale také jednoznačné to určite nebolo...

 

“Bolo to trošku deprimujúce, všetky zápasy šli do predĺženia, či nájazdov a my sme ani raz neuspeli. Škoda, veľmi ma to mrzí, hlavne zápasy v Žiline. Keby sa nám podarilo vyhrať, súpera by to trošku zneistilo, takto mali s každým tesným víťazstvom psychickú výhodu. Tretí zápas sme mali obrovskú smolu, opäť  sme neuspeli v predĺžení.  Ako sa hovorí, všetko zlé je na niečo dobré. Táto séria priniesla cenné skúsenosti, ktoré chlapcom do budúcna pomôžu sa na zápas o niečo lepšie pripraviť.”

 

 Napriek tomu, že ste nezískali medailu, štvrté miesto bol veľmi pekný výsledok. Bola aj nejaká oslava?

 

“Keby nám pred sezónou niekto povedal, že skončíme na štvrtom mieste, tak by sme to určite brali a boli by sme radi. Je pochopiteľné, že keď ste tak blízko vyšším priečkam, hrozne Vás štve, keď sa to nepodarí. V prvých momentoch, po skončení posledného zápasu, zavládlo sklamanie. Viem, že chlapci mali na to, aby sme boli aspoň o stupienok vyššie. Ako plynie čas, prišla spokojnosť, urobil sa kus dobrej roboty a som si istý, že každý hráč sa posunul vyššie a do budúcna majú na čom stavať.”

 

Aké sú vyhliadky do budúcna? Dorast bol v tejto sezóne tiež veľmi úspešný a predpokladám, že viacero hráčov plynule prejde do juniorky. Ako vidíte vaše šance, aké sú vaše očakávania ?

 

“Všetko nasvedčuje tomu, že by nás mohli čakať úspešné sezóny. Ako som povedal, opäť pôjdeme postupne a od začiatku. Chlapci sa zídu, bude sa musieť vybudovať dôvera, vzájomné vzťahy. Chlapci sa síce poznajú, ale vždy je to niečo nové, iné, sám som zvedavý. Verím, že nás opäť čaká úspešná sezóna. Trošku si oddýchneme a opäť sa pustíme do práce. Snáď niečo z chlapcov vyklepeme (smiech)”

 

Na záver... posledné roky sa buduje nová koncepcia práce s mládežou, myslíte si, že nás čakajú úspešné roky a systematickosť už prináša prvé ovocie ?

 

“Verím tomu. Spôsob akým sa momentálne pracuje s mládežou nasvedčuje tomu, že ideme správnym smerom. Možno nás čakajú v mládeži lepšie časy, ale musíme byť trpezliví. Uvidíme, možno ďalšia sezóna nebude taká úspešná, ale aj napriek tomu nesmieme poľaviť. Prepojenosť a spolupráca v žiackych kategóriach je dobre nastavená a preto treba byť konzistentní a výsledky sa dostavia.”

 

 

 

Michal Malček útočník juniorky HKM Zvolen

 

Michal, ako si vnímal túto sezónu a aké boli tvoje abmície?

 

“Mojou ambíciou bolo byť lídrom tímu. Snažil som sa podporiť tím nie len bodovo, ale aj v kabíne. Chcel som, aby sme si ako tím verili a vniesli do zápasov zdravé sebavedomie. Cieľom bolo vytvoriť v šatni dobrú partiu, čo si myslím, že sa nám podarilo, aj keď škoda toho záveru. Štvrté miesto je fajn, je to úspech, ale boli sme veľmi blízko medaile a to trošku mrzí.”

 

Keď sa prejdeme k samotnému play off, aký ste mali pocit, keď ste nastupovali proti druhému tímu tabuľky, ktorým bol HC Slovan Bratislava ?

 

“Musím povedať, že zo začiatku sme mali rešpekt a možno aj mierne obavy. Hlavne mladší hráči si veľmi neverili. Je to pochopiteľné a tak sme sa my starší, snažili pozitívne naladiť kabínu. Namotivovali sme sa a išli sme do zápasov s tým, že dáme zo seba všetko. Veľmi  sme ich chceli poraziť, čo sa nám nakoniec aj podarilo. Keď sme prešli cez Slovan, mali sme pocit, že nás už nikto nemôže zastaviť, že ideme na titul. Škoda posledného zápasu s Nitrou dostali sme gól do prázdnej brány a to nás vrátilo späť na zem a sen o titule sa rozplynul.”

 

Keď si to načrtol, tak Nitra, prvý tím tabuľky je veľmi silný súper ktorý sa pravidelne umiestňuje v mládežníckych kategóriách na popredných priečkach. Nechýbali Vám v rozhodujúcich momentoch práve tieto skúsenosti ?

 

“Je to možné. Na druhej strane si myslím, že s Nitrou sme zahrali v základnej časti dobré zápasy a podarilo sa nám ich aj poraziť. Cítili sme reálnu šancu, lebo  proti nim sa nám hralo dobre. Poznali sme ich taktiku. Vedeli sme to využiť v náš prospech a dať góly z protiútokov. Preto sme verili, že aj v play off nájdeme recept ako ich poraziť.”

 

Boj o tretie miesto, ťažké vyrovnané zápasy s Vlkmi zo Žiliny, aké veľké bolo sklamanie ?

 

“Tretí zápas sme hrali doma, boli sme nastavení, že sériu ideme otočiť. Keď sme šli opäť do predĺženia, mal som v hlave, že to musíme zvládnuť. Bohužiaľ, ani tentokrát nestálo šťastie na našej strane.”

 

Michal, mal si možnosť sa zapojiť aj do tréningového procesu A-tímu, ako si vnímal túto skúsenosť?

 

“Bral som to veľmi pozitívne a nabral som nové skúsenosti. Rýchlosť hokeja je u mužov na vyššej úrovni a aj presnosť streľby napríklad. Snažil som sa odniesť si čo najviac a preniesť to do juniorky. Nadobudol som tam zdravé sebavedomie, ktoré mi neskôr veľmi pomohlo.”

 

Boli aj nejaké oslavy, alebo si ich šetríte do ďalšej sezóny ?

 

“Napriek všetkému to bol úspech. Po prehratom zápase sme šli s chlapcami do mesta. Sadli sme si, porozprávali sme sa a všetko spoločne zrekapitulovali. Mali sme aj spoločný záver sezóny na Orlíku, bola to pekná akcia. Opiekli sme špekačky, zahrali tenis, aj futbal a spoločne sme uzavreli sezónu.”

 

 

Lukáš Nuoška obranca juniorky HKM Zvolen

 

Lukáš, aký ste boli tím?

 

 “Myslím si, že hneď od začiatku sa začala tvoriť veľmi dobrá partia. Chalani postupne prichádzali a myslím si, že každý hneď zapadol. Počas sezóny sme mali rôzne tímové akcie, kde sme utužili vzťahy a myslím si, že na konci sezóny v dôležitých momentoch sa to aj ukázalo. Sme dobrá partia a vedeli sme sa vzájomne povzbudiť a ťahať za jeden koniec” 

 

Prišlo po zápase so Slovanom uspokojenie, alebo čo sa stalo?

 

“Niektorí mladší hráči boli spokojní a zaspali na vavrínoch. Trvalo nám trošku dlhšie sa dostať späť do hry. My starší sme samozrejme chceli viac a snažili sme sa ich motivovať. Nakoniec sme odohrali dobré stretnutia, ale nestačilo to na postup do finále.

 

Mrzelo to veľmi ?

 

“V prvom rade mrzelo, že sme nepostúpili do finále a o to viac sme boli smutní, keď nám ušla aj bronzová medaila. Stáva sa, je to šport a o to väčšie odhodlanie si nesieme do ďalšej sezóny”

 

 Aké sú Vaše ambície do budúcej sezóny?

 

“Určite vylepšiť postavenie po základnej časti. Veľkým cieľom a snom je medaila, pretože sme k nej boli veľmi blízko. Čaká nás veľa práce.Už teraz sa tešíme, ako to celé začne. Najskôr si však oddýchneme a zregenerujeme. Doliečime malé rany z playoff a ide sa na to.”

 

 

Záverečná pikoška...Čo prezradili chlapci o tréneroch?

 

“Boli takí poverčiví, že si pred zápasmi vždy museli kúpiť Horalky” SMIECH

 

 

Autor: Ivana Viedensky